Ahojte.... na Kocandě som spomínal návštevu Berlínskych múzeií a bolo mi vytknuté, že som to nedal aj na vaše fórum, takže teraz svoju chybú naprávam...
Počas návštevy Berlína sa mi neočakávane podarilo spracovať manželku a jej kamarátku natoľko, že s manželom kamarátky som mal možnosť navštíviť Letecké múzeum Gatow. Nachádza sa juhozápadne od Berlína v podstate na jeho predmestí a z centra Berlína sa tam dostanete cca za 45 minút metrom, autobusom a nakoniec asi 2 km na pešo. Bohužiaľ však bol ešte skorý termín a predpokladám, že z toho dôvodu nebolo prístupné všetko čo mohlo byť. Z hangárov bol otvorený len Hangár č.3 v ktorom sa nachádzal hlavne Me-163 B, Fw-190 A8 a CASA C 2.111 (alias He-111). Me-163B je vojnový originál WNr 191904 (https://robdebie.home.xs4all.nl/me163/berlin.htm ).
Fw-190 A8 je vyskladaný z vojnových aj povojnových častí, motor je z múzea v Mníchove, podvozok a výzbroj by mali byť pôvodné a trup a krídla sú postavené nanovo.
CASA C 2.111 (He-111) bol vyrobená v roku 1951, spočiatku lietal s registráciou B.2H-109. V roku 1957 boli motory Junkers Jumo nahradené motormi Rolls-Royce Merlin a odvtedy lieta s registráciou B.2I-117. Oba identifikátory naznačujú použitie ako stredný bombardér. V roku 1968 bolo lietadlo prvýkrát natretý v nemeckých farbách pri natáčaní filmu „Bitka o Britániu“ a dostalo nemecké národné insígnie, ktoré boli po filme opäť odstránené. V roku 1969 bol dodaný do múzea v Appene so španielskymi štátnymi znakmi, ale namaľovaný v nemeckej farebnej schéme. Tu dostal erb a označenie KG 55 a bol vydávaný do roku 1994. V roku 1995 sa s múzeom presťahovala do Berlína-Gatowa.
Na vonkajšej stojánke sa nachádza spústa prúdových lietadiel východnej aj západnej produkcie, medzi nimi aj Československé Mig15 a L-39 s vlečným terčom. Vonku stojace lietadlá mi pripadali dosť ošarpané a zanedbané, pravdupovediac som nečakal že to bude podobné ako na vonkajších stojánkach v Košiciach, alebo Piešťanoch. Aj napriek nepríjemnému počasiu som si to však jednoznačne užil a už len môžem dúfať, že sa mi sem podarí vrátiť aj uprostred sezóny keď bude možnosť vidieť toho podstatne viac.
Na druhý deň sa mi podarilo niečo priam nemožné a znova som polovičku ukecal na to, že bude lepšie keď s kamarátkou ostanú samotné a mi chlapi navštívime aj Technické múzeum, ktoré je vlastne toť za rohom. Vskutku to tam netrvalo dlho, možno 10 minút. Bohužiaľ však bol prvý deň v mesiaci a múzeum bolo zadarmo, nátresk ako keby to bolo zadarmo a mi sme mali len 2 hodiny času. Takže som rovno navigoval na tuším štvrté a piate poschodie ktoré patrilo lietadlám.
Hneď na začiatku sme narazili na vylovenú Štuku, ktorá sa mi zdala oveľa väčšia ako som si myslel že bola. Motor zo Šturmovika vyzeral až smiešne malo oproti časti pravého krídla Lancastera. Ju-52 bol naozaj taký veľký ako ten v Pardubiciach.
He 162 A-2 (WNr 120076) vyzerá elegantne a dostatočne ošarpane na to, že v roku 1945 patril do stavu I/JG-1. Po vojne bol prevezený do Kanady, odkiaľ bol neskôr vymenený do Aero Vintage vo Veľkej Británii a neskôr do Berlína.
Bf-109 E je zavesený nad hlavami tak nemožne, že si ho je nemožné poriadne obzrieť. Úžasne vyzeralo odkrytované Arado a čo sa týka veľkostí tak ma dorazilo Jeannin Stahltaube A.180/14.
Na rok 1914 bolo lietadlo ohromne veľké a motor vyzerá priam ohromujúco. Ostáva len zložiť poklonu pilotom, ktorý v tom vzlietli. Ak sa niekomu podobá na známejšiu „Holubicu“ Iga Etricha nie je to vôbec náhoda. Prvotným konštruktérom bol Igo Etrich ktorý lietadlo označil ako Etrich Taube. Neskôr ešte pred vojnou predal licenciu do Nemecka spoločnosti Rumpler-Werke, ktoré ho vyrábala ako Rumpler Taube. Spoločnosť neskôr prestala platiť za licenciu a navyše v Nemecku bol patent na „Holubicu“ zamietnutý, takže sa začali množiť „kópie“ holubíc. Vystavenú Jeanin Taube skonštruoval francúz Émile Jeannin v roku 1912 a má na rozdiel od ostatných „holubíc“ už trup vyrobený zo zváraných kovových trubiek, ostatné pohyblivé časti a krídla sú drevené. Lietadlo je pôvodné vyrobené pod číslom 76, v pôvodnej Berlínskej zbierka malo označenie 118/13, dnes je vystavovaná pod číslom 180/14.
A ako čerešničku na torte som nakoniec zbadal Bf-110F2 (WNr 5052)v kamufláži JG-5 „Eismeer“ Toto lietadlo bolo 11. januára 1943 pri útoku na ruský vlak Murmanskej dráhy poškodené pozemnou paľbou. Messerschmitt letiaci v zostave štyroch strojov 13(Z)/JG5, dostal zásahy do palivových nádrží. Pilot smerujúci na domovskú základňu v Kemijarvi vo Fínsku nakoniec núdzovo pristál zamrznutom jazere medzi Murmanskom a Leningradom. Posádku zachránili na druhý deň, ale keď ľad rozmrzol, Messerschmitt sa potopil a zostal na dne jazera. Lietadlo bolo vyzdvihnuté z jazera v roku 1992 a následne prevezené na Nový Zéland kde bolo zrekonštruované.V roku 1997 bolo odkúpené Nemeckým Technickým múzeom.