20.apríla 1943 panuje na Anapskom letisku na Kubáni nádherné počasie. Ku štartu sa chystajú príslušníci 13(slowak) staffel stíhacej eskadry JG 52. Vo dvojici štartuje rtk Ján Režňák (Bf-109 G-4, W.Nr. 19347, „žltá 9“) a rtk Izidor Kovárik. Ich úlohou je voľné stíhanie na línii frontu. V priestore Slavjanskaja sa dostávajú do súboja zo štvoricou stíhačiek LaGG-3. V súboji sa každému podarí zostreliť po jednom lietadle a následne pokračujú nad Novorosijsk. Tam ich zaskočia ďalšie stíhačky Lagg-3, tentoraz dvojica a jedna z nich sa vešia na chvost Kovárikovi. Avšak skôr ako ho dokáže zasiahnuť doletí ju Režňák a zasahuje ju kanónovou dávkou. Lagg sa prevracia a padá k zemi, zatiaľ čo druhý uniká z boja.
Ján Režňák dosiahol svoje 15. a 16. víťazstvo, prvé na „žltej 9“. V ďalších bojoch skóruje ešte 16 krát a s 32 víťazstvami sa tak stane najúspešnejším slovenským stíhačom.
16. septembra 1944 pred pol štvrtou sa na letisku Tri Duby rozozvučali sirény. Rudo Božik skáče do kabíny svojho Messerschmitta Bf-109 G6 (W.Nr.161742) a nahadzuje motor. Počas vzletu smerom na juh už vybuchujú bomby pozdĺž dráhy v opačnom smere. Našťastie sa Božikov stroj odliepa bez poškodenia a jeho pilot v stúpaní hľadá protivníka, ktorý útočil. V krúžení naberá nad letiskom výšku, a márne pátra pohľadom po nebi. Po útočníkovi ani stopy. Nakoniec zasiahla náhoda a delostrelci. Tým sa podarilo flakmi označiť nemecký Junkers Ju-88, ktorého pilot ako keby ani neočakával obrannú reakciu. Pravdepodobne považoval prilietajúci Messerschmitt za vlastný a unikať začal, až keď Božik začal nalietavať do útočnej pozície. Junkers sklonil nos a začal strmhlav unikať k zemi. Božik ho len na sekundu stratil z očí a vzápätí mu dokonale zmizol na pozadí terénu. Stíhač krúži nízko nad úzkymi dolinami a už sa lúči s vidinou súboja, keď náhle v úzkej doline sa takmer zrazí s oproti letiacim Junkersom, ktorý letí pri zemi. Tentoraz už dá pozor aby ho nestratil a rúti sa za Nemcom, ktorý uniká na plný plyn údolím Hrona na juh. V priestore Svätého Kríža (Žiar nad Hronom) vypáli Božik prvú dávku, na čo Junkers odhadzuje zvyšné bomby na ľavý breh Hrona. Prenasledovanie pokračuje a Junkers stáča pri Novej Bani prudko doprava a snaží sa zmiznúť v úzkej doline smerom na Dlhé Pole. Božik už nič nenecháva na náhodu. Dávka zo všetkých zbraní zasahuje Junkers a vzápätí ďalšia. Nemecký bombardér dopadá na zem v priestore Tomovej doliny.
Nemecká Kamfbeobachterschule 2 prichádza o Junkers Ju-88 A-5 (W.Nr. 885153). Štvorčlenná posádka Fw Hansa Sengera mala šťastie, a prežila, aj keď dvaja členovia utrpeli zranenia.
18. október 1944 bol pre 1. Československý stíhací pluk na povstaleckom území mimoriadne rušný. V doobedňajších hodinách bolo napadnuté letisko Tri Duby a v priebehu dňa sa neustále objavovali jednotlivé nemecké lietadlá , či malé skupiny a striedavo útočili na Banskú Bystricu a okolie. Z Troch Dubov vzlietali Lavočky La-5FN 1. perute, z neďalekého letiska Zolná Lavočky 2. perute, tie však mali vzlety sťažené rozmočeným terénom.
O pol druhej poobede je hlásený útok na Banskú Bystricu a z Troch Dubov vzlietajú Lavočky podporučíka Šroma a rotmajstra Dobrovodského. Okamžite po vzlete smerujú nad Bystricu. Nemecké bombardovacie Junkersy Ju-87 už odlietajú na západ a dvojica sa spúšťa za nimi. Šrom jednu z nich doháňa a ťažko zasahuje. Vzápätí mu však zlyhávajú zbrane a Junkers je mu uznaný len ako poškodený. Dobrovodský letí zo svojím vedúcim, ale tesne pred útokom spozoruje dve lietadlá vpravo od seba. Obávajúc sa Messerschmittov sa otáča k nim, pričom jeho hlásenie Šrom nepočuje. Z lietadiel sa však vykľuli dva pozorovacie Fw-189, ktoré sa rozdeľujú. Dobrovodský sa vešia za jedného, avšak neopatrne vletí do jeho vzdušného víru a bez jediného výstrelu prepadá do vývrtky. Nemec sa bránil silnou, ale nepresnou paľbou a pád Lavočky pravdepodobne považoval za zostrel. Zrejme pre to sa Dobrovodský po druhý krát dokázal k Focke Wulfu priblížiť beztrestne. A tentoraz už uspel. Dávka 20 mm kanónov naplno zasahuje nemecké lietadlo a to sa okamžite rúti k zemi.
Dobrovodský sa vracia k Bystrici a hľadá svojho vedúceho, miesto toho však stretáva aj druhý Focke Wulf. Posádka tohto je však pozorná a stopovky striel upozorňujú Dobrovodského že strelec je pripravený. V úzkej doline sa podarí Dobrovodskému zaútočiť a zasiahnuť nemecké lietadlo, kým sa však otočí k ďalšiemu útoku súper sa mu stratí nízko nad terénom. Dobrovodský sa vracia na Tri Duby, kde je pochválený za zostrel Focke Wulfa a poškodenie druhého, na druhej strane je mu vyčítané oddelenie sa od vedúceho a umožnenie úniku nebezpečnejším nemeckým Junkersom Ju-87.
17. júna 1944 o 18:25 štartuje z letiska Appledram na južnom pobreží Anglicka, 310. československá stíhacia peruť. Úlohou jej Spitfirov Mk IXc je hliadkovanie nad pobrežím Normandie, kde sa neustále vyloďujú spojenecké jednotky. Približne 30 kilometrov od pobrežia Francúzska piloti spozorujú dopad neznámeho predmetu do mora. Na zistenie skutočnosti je vyslaná štvorica Spitfirov vedená F/O Ottom Smikom. Smikova štvorica sa odpája a čoskoro zistí, že išlo o dopad prídavnej nádrže stíhacieho Mustangu P-51. Štvorica sa oblúkom vracia k peruti, keď pozemný kontrolór hlási nepriateľské lietadlá južne od Caen. Smik okamžite zatočí v ústrety nepriateľovi a zakrátko spozoruje dvojicu nemeckých Fw-190 asi vo výške 3 500 metrov nad Caen. Štvorica Spitfirov sa dostáva do pozície „v slnku“ a z prevýšenia 600 metrov útočí na nič netušiacich Nemcov. Smik pilotujúci Spitfire NN-N (MJ291) naplno zasahuje prvý Focke Wulf, ktorý sa rozpadá a ide k zemi, F/O František Vindiš (NH425) zasahuje druhý Fw-190, ktorý však stále letí. Smik sa prudkým manévrom doťahuje za poškodené lietadlo a to sa po jeho dávke tak isto rúti k zemi. Po boji je priznaný Smikovi zostrel 1 ½ Fw-190 a Vindišovi ½ Fw-190.
8. júla 1944 sídlila 310. peruť už na letisku Lympne a jednou z jej úloh bolo zneškodňovanie lietajúcich bômb V-1, ktoré týmto priestorom lietali na Londýn. Ústrednou postavou sa stal opäť F/O Otto Smik. Toho dňa štartoval o 21:25 tentoraz v kabíne Spitfiru Mk IX (EN527) spolu sF/O Josefom Pípom (BS281). Už tri minúty po štarte spozoroval letiacu V-1, a tá sa po jeho dávke roztrhla vo vzduchu. Zhruba po 15. minútach spozoroval ďalšiu strelu a tá tak isto explodovala vo vzduchu po jeho streľbe. Do tretice sa mu podarilo zostreliť ďalšiu V-1 a po sedemdesiatich minútach letu pristál o 22:35 na letisku Lympne s troma potvrdenými zostrelmi V-1.
Otto Smik sa zaradil k najúspešnejším československým stíhačom na západe a do svojej smrti zostrelil 11 nemeckých lietadiel a 3 strely V_1. Okrem toho získal 1 pravdepodobný zostrel a 3 lietadlá poškodil. Na zemi zničil 2 Junkersy Ju-88 a ďalšie ciele (lokomotívy, autá).
28.11.1944 odštartoval Otto Smik ako veliteľ 127. perute z letiska Grimbergen v Holandsku. Úlohou perute bol ozbrojený prieskum v priestore Arnhem, Hengele a Zwolle, Spitfiry Mk IXe boli vyzbrojené 250lb bombami. Pri útoku na stanicu vo Zwolle boli dva Spitfiry zostrelené a ich piloti zahynuli. Jedným z nich bol S/Ldr Otto Smik DFC.